Čo bol letný slnovrat v podaní pohanov?

Letný slnovrat pripadol v tomto roku na deň 21. júna. Jeho definícia je v tom, že Slnko sa v tento deň najviac vzdiali od rovníka, pričom je zároveň na severnej pologuli našej Zeme (vrátane Slovenska) najdlhší deň v kalendárnom roku.

Tak ako väčšina podobných sviatkov, aj oslavy letného slnovratu sa zvyknú spájať s kresťanstvom, ale tak ako drvivá väčšina z nich – má svoj pôvod zakorenený u starých pohanov. Napríklad takí vikingovia vnímali letný slnovrat ako sviatok, kedy sa modlili za bohatú úrodu k Frey a Freyi.

Tento deň môžeme zachytiť z rôznych zdrojov ako „Midsummer“ alebo“Midsommar“, teda stred leta – aj keď v dnešnej dobe sa podľa kalendára pokladá deň letného slnovratu za prvý letný deň. Treba ešte podotknúť, že Midsommar v podstate neoznačuje iba tento konkrétny deň, ale dni naokolo tohto dátumu, kedy všetky oslavy vlastne vo veľkom prebiehali. Naša Svätojánska noc na túto tradíciu iba nadväzuje z kresťanského prevzatia.

Odhliadnuc od vikingov, pohania v dávnych časoch v tento sviatok navštevovali napríklad aj legendárny Stonehendge. Špekuluje sa samozrejme aj o tom, že vďaka tomuto sviatku získal inšpiráciu na svoje slávne dielo „Sen noci svätanskej“ (v orig. „Midsummer Night´s Dream“) aj samotný William Shakespeare. Ako teda správne tušíš, v našich končinách môžeme tieto slávnosti poznať ako Svätojánske, práve kvôli sviatku Sv. Jána, ktorý pripadá na deň 24. júna.

Midsommar sa vo veľkom oslavuje do dnešných dní aj v Škandinávskych krajinách ako Nórsko, Fínsko, Dánsko či Švédsko alebo Island. Vieš sa tam dodnes stretnúť s oslavami aj v podobe s ohromných vatier (podobné s našimi svätojánskymi), ktorými sa snažia odohnať zlých duchov.

Ohne v našich končinách naopak slúžili skôr na privolanie dažďu a popol z nich mal podľa všetkého ochraňovať novú úrodu.