Článkových kategórií v rámci nášho blogu nie je zrovna málo. Stále sme iba na začiatku našej spoločnej cesty, preto tých článkov v každej možno zatiaľ nie je práve veľa, ale v našom záujme je pracovať na nich čoraz intenzívnejšie, aby ste sa mohli k nám na web vracať aj vo voľnom čase, nie za účelom nakupovať, ale dozvedieť sa čosi nové. A možno okrem noviniek sem občas pristane aj nejaká takáto dnešná úvaha, ktorá nám všetkým môže možno pomôcť utriediť si myšlienky.
Je neustály progres vhodným stavebným kameňom lepšej budúcnosti?
Pokiaľ je reč o osobnom rozvoji, určite áno. Avšak tá neustála naháňačka za posunom ďalej, nás okrem progresu môže posunúť ďalej dokonca aj od toho, na čom naozaj záleží. Stačí malá chvíľka nepozornosti, prílišné zameranie na prínos čohosi nového… a väzby s tým starým, s tým čo nás všetkých formovalo, sa pomaly pretrhávajú. Ako tomu zabrániť?
Udržať vo vlastnej mysli kontrolu nad všetkým, čo sme doposiaľ zažili a k tomu postupne pridávať nové skúsenosti a pohľady na svet sa môže ukázať v striebrovlasej múdrosti. Moderná doba však ponúka tak rýchly posun vpred, že každá ďalšia nová generácia je vystavená väčšiemu a väčšiemu nátlaku. Tie staršie sa voči tomu bránia zväčša tak, že sa jednoducho akéhokoľvek progresu stránia a vnímavosť odsunú na bočnú kolaj.
Dá sa totiž vôbec napredovať neustále vpred? Neutrpí pri tom jedna ani druhá strana mince?
Čo ak sa zasekneme v minulosti a náš pohľad na realitu bude zastrievať história? Alebo naopak, čo ak budeme tak bažiť za pokrokom, že načisto zabudneme na to, čo formovalo našich predkov?
Nezabudnúť na význam, ale nájsť spôsoby.
Nemusíme zabúdať. Stále máme možnosť filtrovať. Filtrovať všetko, čo k nám príde z toho obrovského a širokého spektra informácií a vyberať si len tie, na ktorých by nám malo skutočne záležať. Nezabudnime na to, čo bolo. Držme si históriu sveta i svojho vlastného života pevne na pamäti, aby sme nezopakovali tie isté chyby viackrát. Myslime na minulosť i preto, aby sme nezabudli na skutočné hodnoty, ktoré možno naši predkovia vnímali mnohokrát silnejšie, než to dokážeme v súčasnosti my sami.
Nie je na tom nič zlé, našu realitu si neviem vybrať. Vieme si však vybrať spôsob, akým sa s ňou vysporiadať. Čo príjmať ako pravdu a čo rázne odmietnuť.
Minulosť nás môže veľa naučiť i modernému pohľadu na život a svet. Nedovoľme pokroku zabiť v nás ľudskosť, zdravý rozum, česť, úctu ani rešpekt. Zároveň nedovoľme aby chyby a hrôzy našich predkov boli prítomné v našej prítomnosti.
Vďaka Ti, človeče, že si túto chvíľu zamyslenia strávil spolu s nami.
