Dnes máme v rámci našej zemepisnej šírky Veľkonočný pondelok, čo je pre mnohých samozrejme dňom stráveným v zmysle našich najbežnejších tradícií. Aké tradície však v tento sviatok panovali v časoch vikingov a čo pre nich Veľká noc znamenala?
Pôvod týchto osláv
Tak ako aj veľa vecí v súčasnom mainstreame, aj anglický názov Veľkej noci (Easter) má pôvod tam, kde by ste to pravdepodobne nečakali. V staroanglických zmienkach sa spomína ženská bytosť Ēostre, pričom na jej oslavu sa práve v jarnom období konali veľké hostiny. Germánske záznamy zároveň hovoria o tom, že sa tieto oslavy spájali so symbolikou zajacov a vajíčok… Práve v súvise s oslavou jari.
Zároveň staronórska Prozaická Edda hovorí o mužskej bytosti menom Austri, ktorého opisuje ako svetelného ducha, pričom však pôvod týchto dvoch bytostí spočíva pravdepodobne v rovnakom základe. Nuž a práve na základe tejto bytosti (týchto bytostí) si tak ako aj veľa ostatných osláv prevzali kresťania, aby z toho vytvorili svoju vlastnú Veľkú noc – Easter.
Severská Veľká noc
Napriek tomu, že bolo objavených pomerne málo záznamov o tom, ako presne trávili Veľkú noc vikingovia, tak isto ako aj mnohé iní, celkovo severania, starogermáni a podobne, aj u nich sa to teda najviac pravdepodobne spájalo jednoducho s oslavami príchodu jari. Aj keď teda bohyňa Ēostre/Ostara je skôr starogermánska, vikingovia pri tejto príležitosti uctievali napríklad bohyňu menom Idunna, ktorá symbolizovala nové zrodenie a večnú mladosť, či takisto aj bohyne ako Freya alebo Frigga.
Tento čas osláv sa zároveň spájal tradične so sadením, zapaľovaním ohňov, sviečok v domácnostiach, maľovaním vajíčok a tiež aj s rôznymi očistnými rituálmi v rámci symboliky nového začiatku. Užívajte sviatky priatelia!
COVER PHOTO: SomViking