V týchto dňoch na televízne obrazovky vypustila Televízia JOJ prvý diel dlho avízovaného a veľmi ambiciózneho seriálu SLOVANIA.
Podľa všetkých plánov a v rámci celej tej masívnej propagácie sme mohli nabrať domnenie, že ide skutočne o zlomový projekt, ktorý má potenciál našu domácu seriálovú tvorbu posunúť z Búrlivých panelákov u susedov konečne kamsi ďalej.
Má však na to skutočne dostatočné kvality?
Projekt, pod ktorý sa producentsky podpísala Wanda Hrycová a z režisérskej stoličky si ho na starosť vzal Peter Bebjak, je skutočne dobrý. Avšak, je tu veľmi na mieste dodať otrepanú frázu – na slovenské pomery.
Seriál SLOVANIA vznikal koprodukčne, v spolupráci najmä s Ukrajinou, kde sa aj samotný príbeh inšpirovaný našou mytológiou odohráva. V hlavnej úlohe pôsobí hneď niekoľko postáv, kde aj práve vďaka spolupráci s Ukrajinou herecké obsadenie pozostáva aj práve z tamojších hercov a herečiek. Vypichnúť môžeme napríklad mladú bylinkárku Drahu, ktorú hrá Polina Nosykhina – ktorá zatiaľ v prvej časti pôsobila viac zmätene, než hodnoverne.
Lenivý zvuk?
Práve aspekt, že herecké obsadenie sa neskladá čisto zo Slovákov, ukrajinských hercov bola potreba predabovať. Tu však naskytá otázka… bolo naozaj potrebné nahrať stopercent dialógov práve formou dabingu?
Nie nadarmo sa hovorí, že na audiovizuálnom zážitku má väčšinový podiel práve zvuková časť. A tá robí z čisto fanúšikovského hľadiska problémy už od začiatku. Zvuk je síce štúdiovo čistý… ale pri exteriérových scénach taký predsa byť nemá. Je zrejmé, že pre štáb je pohodlnejšie nahrať zvlášť vizuálny obsah a dorábať zvuky a rozhovory postáv dodatočne, avšak to uberá z celkového dojmu hneď na viacerých frontoch.
- Akokoľvek dobre herci hrajú, keď narozprávajú svoje vlastné posáže, na efekte daného hrania to naozaj výrazne uberá.
- Rozhovory pôsobia umelo, ozvena hlasov sa nezhoduje s prostredím, kde sa odohráva obraz.
- Hlasy postáv sa v drvivej väčšine minutáže veľmi badateľne nezhodujú s ich vlastnými ústami.
Takéto praktiky môžeme poznať zo zahraničných produkcií, kde sa najmä akčné scény točia práve týmto spôsobom dodatočného dabingu. Avšak urobiť tak celý projekt – je naozaj veľmi lenivé a počas celého sledovania je to pravdepodobne odsúdené na neustále rušenie diváka.
Ilustrácia dodatočného dabingu (Hugh Jackman – LOGAN)
Vieme vypichnúť, že soundtrack tohoto projektu je naozaj vydarený. Titulnú pieseň si na starosť vzala Jana Kirschner a Štefan Štec a aj hudba priamo v seriály pôsobí veľmi atmosfericky.
Občas by sa však mohlo uplatniť pravidlo, že menej, je niekedy viac, keďže občas bola práve táto hudba a dramatické zvuky skôr na škodu a atmosféru danej scény badateľne narúšali.
Mýty a legendy
Napriek opieranie sa o našu slovanskú históriu, sa seriál necháva počuť, že sú v ňom aj výrazné prvky fantasy. Možno aj práve vďaka tomu je možné odpustiť prípadné faktografické nezrovnalosti, čo však oko radového diváka samozrejme nezbadá. Také čosi sa dá hravo nahradiť kvalitným príbehom, či technickým spracovaním.
Slovanská mytológia je skutočne bohatá. Už v aktuálnej prvej časti sme sa mohli stretnúť s menami božstiev ako Morena, Veles alebo aj najvyšší slovanský boh – Párom/Perún.
Pri scéne, kde sa Dušan Cinkota a Tomáš Maštalír pustia do krvavého rituálu vyvolávania práve spomínaného Velesa (boh dobytka, ochranca pastierov), sa však pousmejú asi aj divácki laikovi. Scéna totiž má síce potenciál pôsobiť temne, avšak počítačom zle spravené stádo volov a priam humorná reakcia Radúza (Tomáš Maštalír) pôsobí, že sa s tým tvorcovia veľmi vyhrať neplánovali. Čo je samozrejme škoda, pretože táto scéna mala veľký potenciál naplniť práve tie očakávania mystickosti a temných rituálov z našej histórie.
Vo všetkých promo článkoch sa písalo o tom, ako nás čaká „slovenská verzia Hry o tróny“ alebo „slovenská verzia Vikingov“. Práve pri Vikingoch by sme sa samozrejme radi pozastavili.
Porovnávať Slovanov s GAME OF THRONES je trochu odveci, keďže GoT je čisté fantasy. Za to však porovnávanie s VIKINGS je v podstate logické, keďže je to v podstate to isté – samozrejme nie so základom severskej mytológie, ale tej našej, slovanskej.
Treba podotknúť, že slovenská seriálová tvorba je v podstate stále v plienkach. Slovania sú však určite veľmi vítaným krokom vpred, ktorý napriek svojim neduhom kvalitou stále výrazne prevyšuje všetko, čo sme doposiaľ mali možnosť na našich obrazovkách vidieť.
Mohli by sme sa však namiesto zbytočného porovnávania všetci sústrediť práve na to, čo máme my sami v rukách. Seriál s podkladmi našej vlastnej histórie, ktorý aj napriek zrejmej snahe vytvoriť „slovenských vikingov“ má svoje plusy.
Slovenské pomery
Dobrý historický seriál bol (ne)skromným želaním veľkej časti Slovenska. Dostali sme už síce nejaký ten pokus v podobe seriálu 1890, ktorý aj napriek svojim kvalitám bol cítiť tým „typickým slovenským rukopisom“.
Seriál Slovania sú však napriek všetkému predsalen o niečom inom.
Vďačiť tomu môžeme samozrejme aj vďaka nadštandardne vysokému budgetu, ktorý sa pohyboval údajne okolo sumy štyroch miliónov eur. Frázička „slovenské pomery“ sa pri tomto projekte používa asi dosť často, ale aj tak sa môžeme ako diváci vytešovať z veľmi príjemnej práce kameramanov, v podstate solidnej atmosféry… a síce sme z príbehu zatiaľ veľa nedostali, istým spôsobom si to našu pozornosť udržať v istom zmysle dokáže. Vďačiť za to asi môžeme Tomášovi Maštalírovi, ktorého postava – Radúz – sa javí akozatiaľ najzaujímavejšia z celého obsadenia.
Aj napriek tomu, že ho s humorom internet prirovnáva ku Kratosovi z Aliexpressu.
Záverečné zhodnotenie
Napriek všetkej kritike som zvedavý na to, ako sa bude tento unikátny domáci projekt vyvíjať ďalej.
Dostať by sme podľa všetkého mali dostať 12 dielov, o ďalších seriách zatiaľ veľmi plány nepočuť. Predsalen – ide o experiment, ktorý je stále otázne, aký bude mať záver. Dvihnutú latku však badať samozrejme môžeme a aj napriek predošlej kritike si môžeme byť istí, že sí Slovania svojich fanúšikov naozaj nájdu.
Zvuková rovina celkový efekt výrazne kazí, avšak možno práve z tej „dobrosrdečnosti“ voči domácemu projektu môžeme prehlásiť, že sa to dá sledovať. Treba však podotknúť jeden fakt. Napriek masívnemu rozpočtu a tomu, že slovenskí á-čkoví herci nedostávajú také peniaze za hlavné úlohy ako v zahraničí… možno by sa oplatila vsadiť radšej na menej známe tváre, ktoré by si vzali menší honorár, z ktorého financie by sa naopak mohli použiť napríklad na spomínané exteriérové ozvučenie.
Prvú časť Slovanov hodnotím s prižmúrením oboch očí na slabých 5,5/10.
DISCLAIMER: Tieto recenzie nie sú odborné. Píšem ich z čistej fanúšikovskej záľuby vo filmovej/seriálovej tvorbe a očami obyčajného laika.
Stano Fatul, šéfredaktor a zakladateľ webu SomViking.sk
