Vikingovia. Špinaví a nekultúrni barbari. Drancovali, čo im prišlo pod ruku, rozsievali strach a skazu. Napriek tomu sú aj v modernej dobe symbolom, ku ktorému mnoho z nás vzhliada. Isto, píšem to zo subjektívneho pohľadu fanúšika, objektívny pohľad verejnosti sa môže líšiť. Ale napadlo ma spracovať takúto krátku tému na otázku položenú v nadpise, pretože tu je podľa mňa čoho sa chytiť. Poďme na to.
Vikingovia ako symbol hrdinstva?
Dnes už vieme, že všetky tie počiatočné dobyvateľské vojny sa postupom času (najmä po deviatom storočí) zmenili skôr na nadväzovania obchodných kontaktov. Vďaka histórii teda vieme, že z pôvodnej nálepky krutých bojovníkov vedeli vlastne vikingské národy ponúknuť svetu omnoho viac, než len násilie a krutosť. Nebudeme si však klamať, aj v modernej dobe sú zobrazovaní veľmi často práve týmto spôsobom. Moja pointa leží niekde tam, že sme si jednoducho vikingskú kultúru ako takú zromantizovali. A náhľadový obrázok tohto článku nie je náhodný, keďže stopercentne mi dáte za pravdu, že v tomto smere za to vo veľkej miere môže hlavne seriálový Ragnar Lothbrok.
Seriály, videohry, filmy – To všetko dozaista k tejto romantizácii nefalšovanej krutosti rozhodne dopomohlo. Hrdinské ságy sú prameňmi, ktoré zároveň všetky tie romantické predstavy iba podtŕhajú. Vikingovia prišli na obrazovky televízii, aj na monitory herných zariadení (ako napríklad aktuálny herný hit God of War: Ragnarok, na ktorý chystáme recenziu) a tým podľa mňa vytvorili/posilnili fanúšikovskú základňu po celom svete. A to teraz neznamená, že sme všetci potetovaní, nosíme brady a neustále máme za pásom sekeru a na chrbte štít. Z môjho osobného názoru ide práve vo veľkej miere o tie romantické hrdinské predstavy, ktoré sa v drobných čiastočkách snažím uplatňovať v bežnom živote.
Stories are all we have
A pokiaľ sa mi to nedarí v ňom, tak minimálne si v myšlienkach k tým hrdinstvám a objavom uletím aspoň v predstavách. Stále to totiž môžme brať ako príbehy. Príbehy, ktoré číttame v knižkách, sledujeme na obrazovkách, prežívame pri hraní. Pretože príbehy, sú všetko čo máme. Toľko za mňa na dnes, prajem veľa síl do ďalšieho pracovného týždňa!